
Vlasy nás chránia pred slnečným žiarením a taktiež pomáhajú pri termoregulácii v chlade, tým že obmedzujú straty tepla (to sa najviac uvoľňuje práve cez hlavu). Ochlpenie ľudského tela je v súčasnosti už len atavistickým znakom a neplní svoju niekdajšiu funkciu. V dnešnej dobe majú vlasy predovšetkým estetickú hodnotu. Zdravé vlasy sú vnímané ako dôkaz krásy a správne upravené nám dodávajú pocit príťažlivosti, dokonca nám zdvíhajú sebadôveru. Nemali by sme však zabudnúť, že aj napriek tomu, že vlasy sú najviditeľnejšie, patrí k nim aj jemné, takmer neviditeľné ochlpenie celého tela a tiež fúzy, riasy, obočie, chlpy v podpazuší a ochlpenie ohanbia.
O tvare, štruktúre, farbe a hustote vlasov rozhoduje najmä genetika, poloha vlasovej cibuľky vo vnútri vlasového vačku a nepravidelnosť vo vývoji buniek. Z toho vyplýva, že aj napriek zmenám na vlasoch ľudí, ktoré sú dosiahnuté umelo ide vždy len o dočasnú zmenu. Mechanické vlastnosti vlasu môžu byť zmenené rôznymi vnútornými vplyvmi – genetickými, nutričnými, či metabolickými, ale tiež aj vonkajšími faktormi, najmä chemikáliami a inými prípravkami.
Farba vlasov záleží od pigmentu vo vlasovom stvole. Najbežnejšia farba vlasov je čierna farba, najzriedkavejšia je ryšavá, ktorá býva zväčša dedičná. Šedivosť vlasov je spôsobená postupným úbytkom melanínu – ide o fyziologický prejav starnutia. Začína sa v rôznom veku života človeka, najčastejšie medzi tridsiatym a štyridsiatym rokom. Šedivosť je ovplyvnená dedičnosťou. V niektorých rodinách sa šedivosť vyskytuje už pred dvadsiatym rokom života v iných sa vyskytne len vzácne. Šedivosť môže tiež zapríčiniť choroba, lieky a u detí podvýživa. V skutočnosti vlasy nie sú šedivé ale biele, sivý dojem vytvára zmes bielych a ostatných vlasov.
Strava je veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim nie len celkový zdravotný stav človeka ale tiež kvalitu vlasov. Pri nedostatku bielkovín v organizme pozorujeme u človeka spomalenie rastu vlasov, ich znížený počet a zhoršenie kvality.
Najdôležitejšie pre zdravé vlasy sú:
(Vitamín B1 sa nachádza v obilninách, strukovinách kvasniciach, vnútornostiach a rybách. Umelo vyrobený sa nazýva tiamín.
Vitamín B2 sa nachádza v kvasniciach, vo vajciach, vo vnútornostiach, v mlieku, v mäse jatočných zvierat, v zelenine, v obilných klíčkoch a v lipovom kvete.
Vitamín B6 nazývaný aj pyridoxín, je v kvasniciach, v sóji, v pšeničných klíčkoch, vo vnútornostiach a v hydinovej pečeni.
Vitamín B9 nazývaný kyselina listová, podporuje tvorenie krvi a vytvára v organizme antisklerotické látky (cholín). Nachádza sa v zelenom hrášku, v mladej cibuľke, v kapuste, v chlebe, v kvasniciach, v hovädzích obličkách a v pečeni.
Vitamín B12 je nevyhnutný na tvorbu červených krviniek. Vyskytuje sa v pečeni, v obličkách, v bravčovom mäse, v hydine, v rybách, v žĺtkoch, v syroch a v držkách)
(kuracie a chudé mäso, vaječné žĺtky a i.),
(celozrnné obilniny, jačmeň, kukurica, pšeničné klíčky, šošovica, orechy, cesnak, cibuľa, brokolica, paradajky, avokádo, citrusové plody; výborným zdrojom selénu sú aj huby. Červené mäso, vnútornosti, najmä pečeň, hydinové mäso, vajcia, ryby, predovšetkým morské, napr. sleď, tuniak, údenáč, sardinky, kôrovce, mlieko, mliečne výrobky, najmä maslo )
(zinok sa nachádza v semenách dyne, tekvice a slnečnice, ako aj v nelúpaných semenách obilovín. Bohatým zdrojom zinku je hovädzie mäso, pečeň, ryby a krevety či ustrice. Z iného súdka si môžete dopriať zinok z kvasníc, mlieka a syrov.)
(najbohatšie na fosfor sú orechy, strukoviny, obilniny, ovsené vločky, hnedá ryža, mliečne výrobky, vnútornosti a mäso.
Kaderníctvo Matrix Kežmarok - dámske, pánske, detské